Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách. Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563. V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom.
Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života, venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín. Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775. V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II. zrušený.
Veľmi zaujímavý je 1,5 hodinový splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Dunajec odvádza vody zo slovenského územia do Baltského mora.
Na svojom toku Dunajec vyhĺbil cez vápencové bradlá romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca a vteká do neho Lesnický potok. V bradlovom pásme sa skrúca a ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny. Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Je to floristický a krajinársko-esteticky veľmi významné územie. Dunajec odvodňuje zo slovenského územia 361 km2 a v dĺžke necelých 20 km tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu.
Prielomom Dunajca vedie turistický chodník na ktorom je inštalovaných 10 náučných zastávok.