V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Len zo samotného hradu vidíme jeho nádhernú polohu i krásnu architektúru, pre ktorú sa oplatí vynaložiť sily na výstup na hrad.
Najvzácnejšie pamiatky v kostole v Žehre predstavujú nástenné maľby, tvoriace ucelený ikonografický cyklus. Je nimi pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i celá severná stena. Najstaršie maľby vznikli na konci 13. storočia, prípadne v 14. storočí. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a prezrádzajú majstra, ktorý vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj prvky byzantské.
Spišská Kapitula niekedy označovaná, ako aj Slovenský Vatikán bola cirkevné mestečko a ešte stále je sídlom spišského biskupa. Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule je románsko-gotická katedrála, postavená v prvej tretine 13. storočia.
O spišskom meste Levoča sa hovorí, že je „najjagavejším kameňom na spišskej korune”. Nachádza sa tu najvyšší gotický drevený oltár na svete s výškou 18,62 m . Oltár zhotovili z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče, ktorý dal údajne svoju vlastnú podobizeň jednej z dvanástich sôch apoštolov na nádhernej kompozícii Poslednej večere.